Boj proti diskriminácii v práci v rámci Európskej únie

​

Každý má právo na rovnaké príležitosti. Férové zaobchádzanie je základným právom v Európskej únii. Je nezákonné diskriminovať z dôvodu pohlavia, veku, telesného postihnutia, etnického alebo rasového pôvodu, náboženstva a zmýšľania alebo sexuálnej orientácie osoby. 

​

Rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi

Zákony pre rovnaké práva medzi ženami a mužmi existovali od úplných počiatkov Európskeho spoločenstva. 

​

Od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa celkovo prijalo 13 legislatívnych noriem s cieľom zabezpečiť, že ženy a muži získajú férové a rovnaké zaobchádzanie v práci. 

​

Tieto zákony sa vzťahujú na škálu oblastí, a to vrátane rovnakého zaobchádzania pri žiadosti o prácu, rovnakého zaobchádzania v práci, ochrany tehotných pracovníčok a dojčiacich matiek a práva na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku. 

​

Milióny žien a mužov v rámci Európy si užívajú tieto práva každý deň – ale len niekoľko z nich vie, že Európska únia presahuje tieto zákony. 

Boj proti iným formám diskriminácie na pracovisku

​

Zákony o rovnakých právach medzi ženou a mužom sa zaviedli novou legislatívou EÚ v roku 2000, ktorá zakazuje diskrimináciu na iných úrovniach. V súlade s týmito novými zákonmi je nezákonné diskriminovať niekoho z dôvodu jeho: 

​

• rasového a etnického pôvodu,

• náboženstva a zmýšľania, 

• telesného postihnutia,

• sexuálnej orientácie,

• veku. 

​

Týchto päť oblastí diskriminácie, a to spolu s diskrimináciou na základe pohlavia, je obsiahnutých v Amsterdamskej zmluve Európskej únie ako oblasti, v ktorých môže EÚ konať, aby zabránila v diskriminácii.  

​

Diskriminácia sa však môže vyskytnúť aj z iných dôvodov, napr. pretože je osoba ženatá/vydatá alebo nie, prípadne z dôvodu jej úrovne finančných príjmov alebo z dôvodu miesta bydliska. Diskriminácia sa môže tiež vyskytnúť na základe zmesi iných dôvodov, napr. z dôvodu niekoho veku a jeho pohlavia (napr. staršia žena môže byť obzvlášť vystavená neférovému zaobchádzaniu na trhu práce). 

​

Zákony na ochranu ľudí pred diskrimináciou z dôvodu ich rasového alebo etnického pôvodu (pretože sú černosi alebo Rómovia) sa nevzťahujú len na zamestnanie, ale tiež aj na iné oblasti každodenného života, kde sa môže vyskytnúť neférové zaobchádzanie,  ako napr. v školách, budovách, zdravotníctve alebo pri prístupe k tovarom a službám, neférové zaobchádzanie v obchodoch, reštauráciách, hoteloch, atď. 

​

Všetky krajiny v EÚ sa zaviazali presadzovať tieto pravidlá rovnosti. Krajiny pristupujúce k EÚ musia zaistiť súlad s týmito pravidlami. 

Legislatíva o rovnakom zaobchádzaní v EÚ stanovuje minimálne úrovne ochrany, ktoré sa vzťahujú na každého, kto žije a pracuje v Európskej únii. Národným štátom sa nekladú prekážky zdokonaľovať legislatívu a ďalšie relevantné nástroje v uvedenej oblasti.