
Ženy na trhu práce
Diskriminácia žien na trhu práce z dôvodu materstva
S hľadaním odpovede na otázku, akým spôsobom zabezpečiť zosúladenie pracovného a rodinného života tak, aby nedochádzalo k ich vzájomnej kolízii, sa v priebehu života stretáva väčšina rodičov. Niektorí zvládajú plnenie pracovných a rodinných povinností bez väčších ťažkostí, iní sú odkázaní na pomoc rodinných príslušníkov, využívanie súkromných služieb alebo intervencie zo strany štátu.
Zamestnanosť žien a čas strávený vykonávaním platenej práce je v štátoch Európskej únie úzko prepojený s počtom a vekom detí žijúcich v domácnosti.
Realizované výskumy opakovane potvrdzujú, že bariéra v zamestnanosti žien a rozdiel v miere zamestnanosti mužov a žien sa zväčšuje spoločne s narastajúcim počtom detí, obzvlášť ak ide o malé deti v predškolskom veku. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. penalizácii materstva (nie rodičovstva), pretože nepriaznivý dopad rodičovstva na zamestnanosť sa týka takmer výhrade žien. Okrem toho, že rodičovstvo významne prispieva k zníženiu zamestnanosti, zvyšuje aj riziko sociálneho vylúčenia a chudoby.
Miera ekonomickej aktivity medzi mužmi a ženami sa na Slovensku významne líši. Tento rozdiel je najzreteľnejší vo vekovej kategórii 25 – 39 rokov, ktorá zároveň predstavuje najčastejšie obdobie realizácie rodičovstva. Rovnako ako v ostatných európskych štátoch, aj na Slovensku je diferenciácia miery zamestnanosti mužov a žien jednoznačne determinovaná počtom detí v domácnosti a zvyšuje sa priamoúmerne s ich narastajúcim počtom. Celková miera zamestnanosti mužov je v porovnaní so ženami vyššia vo všetkých členských krajinách Európskej únie.
Rozdiel sa ešte viac prehlbuje spoločne so zvyšujúcim sa počtom detí: zatiaľ čo v roku 2019 bola miera zamestnanosti bezdetných žien 67 % a mužov takmer 75 %, pri ženách s jedným dieťaťom bola zamestnanosť na úrovni 72 %, u mužov 87 %. Miera zamestnanosti žien s dvomi deťmi zostáva v podstate nezmenená (73 %), v prípade mužov však ide o nárast až na 91 %. Najvýraznejší pokles miery zamestnanosti je zaznamenaný pri ženách s tromi a viac deťmi (58 % vs. 85 %). Vývoj miery zamestnanosti na Slovensku kopíruje trend krajín EÚ. Celková miera zamestnanosti mužov dosahuje 74 %, u žien ide o 63 % (údaje Eurostatu za rok 2019). Negatívne hodnotenie šancí na trhu práce sa zintenzívňuje spolu s rastúcim počtom detí žijúcich v domácnosti. Pre tretinu rodičov malých detí sa zmenila náročnosť práce – došlo k jej zvýšeniu. Ženám sa v dôsledku materstva znižuje pracovná pozícia z hľadiska postavenia v riadení. Preto je potrebné zdôrazniť, aby verejná politika intervenovala smerom k zvýšeniu zamestnanosti a zlepšeniu pracovného postavenia žien.
Otázka zamestnanosti žien úzko súvisí s problematikou diskriminácie žien na trhu práce. Napriek platnej antidiskriminačnej legislatíve prax aj v tomto prípade dokazuje, že zamestnávatelia sú mimoriadne vynaliezaví, pokiaľ ide o viac či menej skryté uplatňovanie diskriminačných postupov vo výberovom konaní pri obsadzovaní pracovných pozícií alebo pri možnosti kariérneho rastu zamestnancov a zamestnankýň. Aj v oblasti diskriminácie výskumy potvrdzujú negatívny dopad rodičovstva. Ženy sú na trhu práce znevýhodnené z rôznych príčin a vo väčšej miere ako muži, pričom jedným z hlavných dôvodov je popri materstve samotná skutočnosť, že sú ženy. Preferencia zamestnávateľov mnohokrát reflektuje stereotypné predstavy o schopnostiach a vlastnostiach mužov a žien, ktoré nie sú posudzované individuálne, ale sú neopodstatnene považované za jednoznačne dané a nemenné.
Ide napríklad o predstavu, že muži sú a priori lepší riadiaci pracovníci ako ženy, alebo že ženy podliehajú emóciám, zatiaľ čo muži uvažujú a konajú racionálne, a preto sú aj lepší a výkonnejší zamestnanci. Pokiaľ ide o zamestnávanie žien, zamestnávatelia preferujú uchádzačky, ktoré nemajú malé deti a nezriedka odmietajú ženy vo veku, kedy očakávajú, že sa žena v blízkej budúcnosti môže stať matkou. Takýmto spôsobom dochádzka k viacnásobnému znevýhodneniu žien a ženy uchádzajúce sa o pracovnú pozíciu sa dostávajú do bludného kruhu diskriminácie: mladšie ženy, ktoré ešte deti nemajú, zamestnávatelia odmietajú. Počítajú totiž s tým, že si v blízkej budúcnosti budú chcieť založiť rodinu, a ženy, ktoré už deti majú, sú odmietané práve preto, že sú matky maloletých detí. Ženy sa na pracovných pohovoroch stretávajú s otázkami smerovanými k ich rodinnej situácii (rodinný stav, plánovanie detí a pod.).
Ženy sú konfrontované i s latentnou diskrimináciou, kedy sú často nútené akceptovať prácu s nižšou mzdou, na čiastočný úväzok alebo v sfére mimo ich oblasti záujmu či skúseností. Na jednej strane sa štát prostredníctvom rodinnej politiky a pronatalitných opatrení usiluje o zvýšenie pôrodnosti, na druhej strane absentujú mechanizmy, ktoré dokážu reálne eliminovať negatívne dopady rodičovstva a predchádzať dlhodobému znevýhodňovaniu žien na trhu práce z dôvodu materstva. Muži – otcovia sú na pracovnom trhu vnímaní ako plne disponovaní na výkon svojej práce. Nepredpokladá sa, že by ich pracovné nasadenie bolo negatívne ovplyvnené rodinnými povinnosťami, u žien – matiek je to práve naopak.
Zamestnávatelia často automaticky počítajú s tým, že rodina, najmä starostlivosť o deti, bude limitovať výkon zamestnankýň. Rodinné povinnosti sú jednou z hlavných príčin diskriminácie žien na trhu práce, pričom ďalšími základnými diskriminačnými faktormi aj naďalej zostávajú pohlavie a vek.