Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce

​

Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy.

​

Na jednej strane sa hovorí o potrebe zamestnávania Rómov, na strane druhej existuje bariéra vo forme diskriminácie, ktorá bráni Rómom zamestnať sa. Hovoríme teda o diskriminácii na základe príslušnosti k etnickej skupine, o bariére, ktorú Rómovia nevedia odstrániť. 

​

Experimentálne testovanie Inštitútu finančnej politiky v oblasti zamestnanosti ukázalo, že na pracovný pohovor bolo pozvaných 40,3 % nerómskych uchádzačov ale len 17,7 % rómskych uchádzačov. Inštitút finančnej politiky posielal žiadosti o prijatie do zamestnania, pričom žiadosti patrili fiktívnym rómskym a nerómskym uchádzačom. Iba 37,1 % Rómov dostalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť oproti 69,4- percentnému podielu nerómskych uchádzačov. Rómski uchádzači boli pozvaní na pohovory len v polovičnej miere oproti nerómskym uchádzačom.

​

Zistenia Inštitútu finančnej politiky nie sú pre mnohých Rómov novinkou, skôr pripomienkou na skúsenosť, na ktorú by najradšej zabudli. Pocit sklamania, hnevu a nespravodlivosti totiž v človeku ostáva. Niektorí sa dokážu vyrovnať s ponížením rýchlejšie, u niektorých však dochádza k izolácii a odmietaniu ísť na ďalšie výberové konanie. Pocit, že je človek nechcený a nepotrebný v spoločnosti, lebo je Róm i napriek tomu, že pracovať chce, je niečo, s čím sa dokáže vyrovnať málokto. Okrem Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií, sa téme diskriminácie Rómov na trhu práce venujú aj viaceré neziskové organizácie.

​

Z ich zistení ohľadom zamestnávania Rómov vyplýva, že v oblastiach s veľmi nízkou nezamestnanosťou a existenciou vhodných pracovných príležitostí pre rôzne stupne kvalifikácie hrá etnicita dôležitú úlohu. 

​

Centrum pre výskum etnicity a kultúry robilo v roku 2017 výskum s názvom Riešenie nezamestnanosti Rómov – Od mýtu k praxi a späť. V štúdii sa poukazuje na to, ako môžu predsudky ovplyvňovať tvorbu verejných politík, ktoré namiesto toho, aby pomáhali začleňovaniu, tak robia presný opak. Vzniká tak politický diskurz, ktorý dostáva chudobných, teda presnejšie Rómov do úlohy vinníka svojej situácie a niekedy aj ohrozujúceho majoritu.

​

Dôvodom chudoby a nezamestnanosti Rómov totiž nie je individuálna voľba v podobe životného štýlu, lenivosti alebo neochote pracovať, ale predovšetkým štrukturálne bariéry v prístupe k vzdelaniu a následne zamestnaniu spojené s diskrimináciou.

​

Je treba upozorniť, že Rómovia sú v prvom rade občanmi Slovenskej republiky, a teda majú právo, aby sa k nim pristupovalo rovnako ako k majoritnému obyvateľstvu. A obzvlášť v takých zásadných oblastiach, medzi ktoré patrí zamestnanie.  Veď práve vďaka zamestnaniu si človek môže zaplatiť bývanie, jedlo, kúpiť potrebné veci, jednoducho zabezpečiť si životný štandard a mať istú kvalitu života. Každý občan má nárok na rovnaké zaobchádzanie a je neprípustné, aby sa v našej krajine ľudia stále stretávali s diskrimináciou v rôznych oblastiach. 

​

Ak chceme budovať férovú spoločnosť, musíme sa sami začať správať férovo a musíme požadovať, aby sa aj zamestnávatelia správali podľa zákonov. Nemožno tolerovať diskriminačné správanie len preto, že sa deje voči Rómom. Veď práve takýto prístup tvorí spoločnosť, kde sa ľudia necítia bezpečne a šťastne. Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce predstavuje bariéru, ktorú je potrebné odstraňovať systematicky a hlavne je potrebné na nezákonné praktiky zamestnávateľov poukazovať. 

​

Ak má byť proces začleňovania sociálne a ekonomicky znevýhodnených obyvateľov do spoločnosti úspešný, je potrebné budovať prostredie, ktoré bude bez predsudkov a rasizmu. Žiadne systémové opatrenia totiž nebudú v praxi úspešné, ak bude v spoločnosti existovať diskriminácia a anticiganizmus.