Viacnásobná diskriminácia
Pojem viacnásobná diskriminácia sa týka takého diskriminačného správania, keď je niekto diskriminovaný na základe viacerých než len jedného dôvodu.
Viacnásobná diskriminácia je špecifickým problémom, ktorý sa líši od diskriminácie na základe jedného dôvodu nielen právne, ale aj v širšom sociálnom kontexte. Daný problém je zložitý a komplexný. Vyžaduje špecifický prístup, odlišný od skúmania diskriminácie na základe jednotlivých dôvodov. Na základe jeho prejavov a charakteru možno hovoriť o špecifickom probléme. Skúmanie problematiky viacnásobnej diskriminácie bolo doteraz v pozadí záujmu odbornej verejnosti.
Stav, resp. situácia, v ktorej ľudia môžu patriť do niekoľkých rôznych znevýhodnených skupín zároveň a znášať negatívne dôsledky na základe viacerých špecifických dôvodov diskriminácie, bola odbornou verejnosťou v 90-tych rokoch 20. storočia pomenovaná ako „viacnásobná“ (multiple discrimination) alebo „prelínajúca sa“ (intersectional discrimination) diskriminácia.
Diskriminácia bola pôvodne chápaná jednotlivo – z dôvodu veku, rodu, sexuálnej orientácie, rasy, vierovyznania a pod. Zdalo sa, že išlo o oddelené, samostatné druhy diskriminácie.
Na základe odborných výskumov sa začal uplatňovať prístup, ktorý poukazoval na to, že u jednej osoby môže dochádzať k diskriminácii z viacerých dôvodov.
Jednotlivé druhy diskriminácie sa môžu prelínať, ale zároveň môžu spolu súčasne aj reagovať. Takým spôsobom dochádza ku kumulovanému, znásobenému účinku.
V súčasnosti dochádza k rozvíjaniu konceptu viacnásobnej diskriminácie. Je však stále badateľná nejednoznačnosť v terminológii tohto konceptu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Pojem prelínajúcej sa diskriminácie (intersectional diskrimination) sa najčastejšie používa v akademickej sfére a pojem viacnásobnej diskriminácie (multiple discrimination) v ľudskoprávnej sfére.
Napriek nejednoznačnosti terminológie, je už v súčasnosti viacnásobná diskriminácia akceptovaná ako samostatný druh diskriminácie.
Predstavuje špecifický problém ako v právnickej, legislatívnej, tak aj v ľudskoprávnej a akademickej sfére.
Pochopenie a výskum diskriminačných procesov potvrdzuje nevyhnutnosť zamerať sa na viacnásobnú diskrimináciu.
Sociálne vedy definujú diskrimináciu ako výsledok znevýhodnenia jednotlivca v spoločnosti. Celkovo je sociálne postavenie podmienené kategóriami ako rod, etnicita, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia, spoločenská trieda a pod.
Podľa teórie prelínania sa (theory of intersectionality) je každý jednotlivec v spoločnosti pozicionovaný podľa sociálnych identít (rod, vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia a pod.), pričom tieto kategórie sa vzájomne ovplyvňujú a pôsobia súčinne.
Pri skúmaní diskriminácie nie je správne zamerať sa iba na jednu premennú. V praxi to napríklad znamená, že nemôžeme očakávať rovnaké sociálne umiestnenie od všetkých žien. Ich pozícia v spoločnosti je totiž výsledkom mnohých ďalších kategórií - nielen rodu, ale napríklad aj etnicity, sociálnej triedy, z ktorej pochádzajú, či napríklad ich zdravotného stavu.
Rodová perspektíva vysvetľuje iba heterogenitu (rôznorodosť) rodovú, nie však ďalšie špecifiká, ako napríklad rozdielne postavenie žien z hľadiska ich materstva, zdravotného stavu, či etnicity.
Je treba zdôrazniť, že kombinácia, resp. prelínanie sa rôznych sociálnych kategórií nemusí nevyhnutne znamenať diskrimináciu, no tento stav často ústi do znevýhodnenia, pretože spoločnosť a spoločenské štruktúry nie sú neutrálne. Od znevýhodnenia je však už len krok k potenciálnym diskriminačným praktikám.
Stereotypy a negatívne predsudky nezohľadňujú celkovú diverzitu spoločnosti, čo má za následok exklúziu, resp. vylúčenie mnohých jednotlivcov a skupín z plnohodnotnej participácie na živote spoločnosti.
Dátum: 30.05.2023
Autor: Mgr. Lucia Valentovičová
Foto: Internet