Diskriminácia a ľudské práva

​

Zákaz diskriminácie je jedným zo základných princípov uplatňovania všetkých ľudských práv. Všetky ľudské bytosti majú právo uplatňovať si ľudské práva na základe princípu rovnosti spoločne s inými jednotlivcami, bez diskriminácie.  

Rôzne zákony upravujú rozličnú formu ochrany pred diskrimináciou. 

​

Podľa práva ľudských práv je právo na rovnosť (rovné zaobchádzanie) a nediskriminácie chránené dvoma spôsobmi. V niektorých zákonoch zákaz diskriminácie nevystupuje ako osobitné právo, ale len v súvzťažnosti s inými základnými právami a slobodami zaručenými príslušnými zákonmi.  Vláda musí napr. rešpektovať právo na súkromie a rodinný život či právo na spravodlivý proces bez diskriminácie. 

Zákaz diskriminácie je posudzovaný ako autonómne, osobitne stojace právo, priamo nenaviazané na žiadne iné zákonné právo. Nezáleží teda na tom, či zároveň existuje iné zákonné právo a či to iné právo bolo porušené.

​

Záväzky štátu ohľadom zákazu diskriminácie

Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Znamená to, že štát nemôže prijímať zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné. Rovnako verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. 

​

PRÍKLAD Možno uviesť prax NR SR, ktorá  nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie aj ženy. 

​

PRÍKLAD Štátny úrad nemôže odoprieť príspevok v nezamestnanosti pre Rómov či moslimov.

Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

​

Právo na rovné zaobchádzanie možno charakterizovať ako „akcesorické“ právo, rovnako ako je deklarované v článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Môže byť namietané len v spojení s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd zakotvených v Ústave. 

​

Štát má záväzok zabezpečiť rovnosť svojich občanov. Tento záväzok neplatí len pre štátne a verejnoprávne orgány, ale aj pre súkromné osoby. V takýchto prípadoch sa prijímajú špeciálne zákony upravujúce rôzne oblasti života v záujme ochrany pred diskrimináciou.

​

Slovenský antidiskriminačný zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. Výstižnejšie je používanie termínu „rovné zaobchádzanie“.  Pri zákaze diskriminácie totiž ide o zabezpečenie rovnosti a nie rovnakosti.

Slovenská republika prijala osobitný zákon upravujúci právo na rovné zaobchádzanie, tzv. antidiskriminačný zákon v nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii.

​

V transpozícii pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernice a smernice o rovnom zaobchádzaní v zamestnaní, platný  antidiskriminačný zákon stanovuje: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“

​

Daný zákon zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

​

Antidiskriminačný zákon sa vzťahuje na každého, t. j. zákon upravuje vzťahy nielen medzi štátom a fyzickými osobami, ale aj medzi súkromnými a fyzickými osobami navzájom. 

​

PRÍKLAD Nie je dovolené zakázať osobe z rómskeho etnika vstúpiť do nočného klubu, navštevovať školské vyučovanie alebo odmietnuť jej zdravotné ošetrenie. 

​

Verejnoprávne orgány a inštitúcie môžu v určitých prípadoch prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. 

PRÍKLAD Zamestnávateľ má povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.

​

Dátum: 27.12.2022

Autor: Mgr. Lucia Valentovičová

Foto: internet