Chcem informácie
Viete presne, čo je to mobbing? Kedy možno správanie kolegu považovať za sexuálne obťažovanie? Ako vyzerá diskriminácia? V tejto časti sa dozviete základné informácie o rôznych negatívnych vplyvoch na pracovisku.
Bossing
je forma šikanovania, ktorá sa odohráva medzi zamestnancami a ich nadriadenými. Zamestnanci čelia svojvoľným útokom svojho nadriadeného bez ohľadu na ich pracovný výkon. Tieto útoky sú často osobné a zraňujúce bez toho, aby ich cieľom bolo dosiahnuť mierovú dohodu. Bossing preto predstavuje konfliktnú formu komunikácie, ktorou je zamestnanec dlhodobo a systematicky napádaný. Prejavy bossingu zahŕňa napr. odlišné odmeňovanie pracovníka, zvýšené požiadavky na jeho výkony v rámci pracovného prostredia, privlastňovanie si výsledkov práce nadriadeným, zvýšené časové nároky na zamestnanca a podobne.
Cieľom bossingu je
väčšinou dotyčného zľahčovať a ostrakizovať alebo sa ho aj zbaviť. Rozhodujúci rozdiel medzi bossingom a šikanovaním je v tom, že obeť je v hierarchii podriadená páchateľovi. Tento stav enormne zintenzívňuje problém obete bossingu. Často je za tým nedostatok vedenia a nadriadený sa obáva, že ho jeho zamestnanci prekonajú. Alebo sa bossing aktívne používa na to, aby zamestnanca podnietil k tomu, aby dobrovoľne skončil alebo požiadal o oslobodenie od zmluvy.
Bossing sa tiež nazýva „šikanovanie smerom nadol“
čo znamená obťažovanie zhora nadol. Okrem toho existuje aj „šikanovanie smerom nahor“, čo znamená obťažovanie zdola nahor, takže nadriadeného šikanujú jeho zamestnanci - staffing. Následky bossingu môžu byť fatálne: na začiatku sa dotyčný cíti len obťažovaný.
Z dlhodobého hľadiska je však bossing útokom na sebavedomie, šikanovaná osobá má problémy s motiváciou k práci a samotnou kvalitou práce. Utrpenie a pocit bezmocnosti sa môže prejavovať aj fyzicky, od bolestí hlavy, chrbta a krku, nervových tikotov ako aj svrbenie očí, žalúdočné kŕče a poruchy spánku, až po depresiu a úzkosť. V zlých prípadoch môže bossing viesť k posttraumatickej stresovej poruche.
Čo môžete urobiť s bossingom?
V prvom rade je dôležité, aby obete bossingu zaregistrovali šikanovanie smerom nadol a všimli si, že sa s nimi úmyselne zaobchádza hanlivo. Čím skôr k tomuto poznaniu dôjde, tým skôr môžu postihnutí ľudia získať pomoc a radu zvonku. Najlepšie je porozprávať sa o tom v poradni mimo pracovného prostredia. Mnohé zdravotné poisťovne ponúkajú pre obete šikanovania horúcu linku (na Slovensku neviem) alebo je možnosť obrátiť sa na kouča, lekára, psychoterapeuta či svojpomocnú skupinu, aby ste unikli z role pasívnej obete.
Pre obete bossingu je nesmierne dôležitá morálna podporu aj od priateľov a rodiny. Nadriadenému, ktorý šéfuje, je vhodné prejaviť čo najmenej emócií a pokiaľ možno získať odstup, napríklad dovolenkou, práceneschopnosťou alebo prestupom. Z právneho hľadiska je ťažké bojovať proti téme bossingu, pretože je ťažké dokázať, že psychická a fyzická ujma je výsledkom bossingu. Preto je niekedy riešením zmeniť prácu.
Pojem mobbing
predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov. Ide o systematické, intenzívne útoky a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov voči jednotlivcovi a možno o ňom hovoriť vtedy, keď sa na šikanovaného útočí aspoň raz za týždeň v priebehu pol roka. Medzi fyzické príznaky mobbingu patrí vzdychnutie, prevrátenie očí a upriamenie pohľadu na obeť, úplné ignorovanie obete, silný krik a urážanie, zastrašovanie gestami, kladenie neprimeraných požiadaviek, obvinenia z vymyslených chýb, neustála kritika obete, neoprávnené získavanie kreditu za prácu vykonanú obeťou mobbingu, a iné. Pri prieskume o mobbingu (doložiť link na prieskum), ktorý bol realizovaný v slovenských podmienkach, sa najčastejšie opakovali tieto formy: znevažujúce poznámky o súkromnom živote, zadávanie nezmyslených úloh, znevažovanie názorov, odmietnutie rozprávať sa, šírenie reči a klebiet, ignorovanie názorov a stanovísk. Na základe výskumov amerického Workplace Bullying Institue, viac než tretina zamestnancov sa stretla s nejakým druhom šikany v práci. Výskum tiež ukázal, že vačšina obetí sú ženy. Lídri mobbingu na pracovisku môžu mať poruchy osobnosti, ktoré ich vedú k agresivite, no často navonok pôsobia očarujúco a charizmaticky. To im môže umožňuje presvedčiť a manipulovať ďalších, aby sa pridali k šikanóznemu správaniu a pokračovali vo vzore agresie a zneužívania na pracovisku.
Štádia mobbingu
Ak máte podozrenie, že ste v práci obeťou mobbingu, alebo sa jednoducho chcete dozvedieť viac o procese a príznakoch mobbingu na pracovisku, možno sa budete chciet dozvedieť viac o jednotlivých fázy mobbingu. Fázy mobbingu zvyčajne odzrkadľujú fázy smútenia:
1. Nesúhlas:
prvou fázou mobbingu na pracovisku je nesúhlas. Mobbing zvyčajne vyvoláva nesúhlas alebo inú formu kritiky (ako je vyšetrovanie, pokarhanie, varovanie, pozastavenie, ukončenie, hodnotenie alebo nahlásenie) smerom k cieľu šikanovania na pracovisku. To umožňuje zaskočiť šikanovaného a zdanlivo dáva útoku validáciu. Mobbing často začína nejakou formou nesúhlasu s jednotlivcom, ktorý je šikanovaný – napríklad tvrdením, že zamestnanec má tendenciu meškať po jednom neskorom príchode do práce.
2. Hnev a agresia:
Druhé štádium je, keď sa mobbingová agresia stáva otvorenejšou a dá sa v nej nájsť vzorec. Šikanová osoba môže reagovať hnevom, pretože môže byť ohrozená jeho/ jej povesť, práca a plat. Reakcia v hneve je však presne to, čo si mobberi želajú, pretože v dôsledku toho sa zamestnanec javí ako neschopný pracovať. Mobbing na pracovisku je manipulatívny a jeho cieľom je čo najdôkladnejšie zdiskreditovať šikanovanú osobu.
3. Vyjednávanie:
vo fáze vyjednávania začne mobber zapájať manažment. Manažment je často presvedčený klamstvami, ktoré vykresľujú mobberi (ak oni sami ešte nie sú zapojení do šikanovania v práci.) Fáza vyjednávania mobbingu na pracovisku môže v obeti vyvolať
potrebu brániť sa a hovoriť s manažérskym tímom o šikanovaní v práci. Táto fáza mobbingu na pracovisku už pravdepodobne spôsobila, že sa obeť cíti nepochopená a osamelá; apelovanie na manažment však nie vždy prináša pozitívne výsledky – a môže v skutočnosti situáciu ešte zhoršiť. Toto je zvyčajne štádium, v ktorom mobberi priviedli manažérov a iných spolupracovníkov k presvedčeniu, že zamestnanec si zaslúži toto zaobchádzanie, keďže sa zdá, že sa na ňom podieľajú všetci.
4. Depresia:
Ľudia, ktorí zažívajú mobbing na pracovisku, môžu pociťovať príznaky depresie. U niektorých sa to vyskytuje počas ich pracovného času; iní pociťujú tieto príznaky až po ich odchode z práce. Po odchode sa niektoré obete začnú pýtať, či bola šikana oprávnená. Medzi ďalšie dôsledky mobbingu na pracovisku patria ťažkosti s koncentráciou, zmeny spánku a chuti do jedla, pocity smútku, nízka energia a niekedy aj samovražedné myšlienky - toto všetko sú príznaky samotnej depresie. Mobbing na pracovisku môže vytvoriť negatívny cyklus, z ktorého sa môže zdať ťažké dostať sa von. Terč šikanovania na pracovisku sa môže stať menej produktívnym v práci. Môže to byť oslabujúce, najmä ak sa účinky rozšíria mimo pracoviska do širšej sociálnej alebo profesionálnej siete. Okrem depresie sa môžu vyskytnúť stresové poruchy a psychosomatické ochorenia, ako úzkosti či panická porucha.
5. Akceptácia:
Mobbing môže ustúpiť, môžu zasiahnuť personálne oddelenie alebo môže šikanovaný zamestnanec skončiť alebo byť prepustený. Často je ťažké zbaviť sa pocitu nespravodlivosti, ktorý sprevádza to, že ste sa stali terčom šikanovania, čo vedie k tomu, že cesta k prijatiu - akceptácii je dlhá a náročná. Prijatie je však možné dosiahnuť rýchlejšie, keď si šikanovaná osoba dopraje odstup od mobberov, či pracovného prostredia. Mobbing na pracovisku si vyžaduje liečenie rovnako ako akákoľvek iná forma traumy alebo krutosti a malo by sa k nemu pristupovať s rovnakou mierou sebaúcty a starostlivosti o seba ako k iným problémom duševného zdravia, ako sú depresia a úzkosť.
Sexuálne obťažovanie patrí medzi druhy diskriminácie na pracovisku. Je to forma diskriminácie na základe pohlavia a vzťahuje sa na súkromných zamestnávateľov s 15 a viac zamestnancami, ako aj na vládne a odborové organizácie. Môže prejavovať rôznymi spôsobmi, medzi ktoré patrí:
- obeťou, ako aj obťažovateľom, môže byť žena alebo muž. Obeť nemusí byť opačného pohlavia ako obťažovateľ;
- obťažovateľom môže byť nadriadený obete, zástupca zamestnávateľa, nadriadený v inej oblasti, spolupracovník alebo nezamestnanec, ako napríklad predajca alebo zákazník;
- obeťou nemusí byť obťažovaná osoba, ale môže to byť ktokoľvek, koho sa útočné správanie dotklo;
- k nezákonnému sexuálnemu obťažovaniu môže dôjsť bez ekonomickej ujmy alebo prepustenia obete;
- správanie obťažovateľa musí byť nevítané a nechcené.
Medzi najznámejšie formy sexuálneho obťažovania na pracovisku ďalej patrí:
- vytváranie takých pracovných podmienok, ktoré sú závislé od sexuálnej priazne, či už explicitne alebo implicitne;
- fyzické činy sexuálneho napadnutia;
- žiadosti o sexuálne služby;
- verbálne obťažovanie sexuálneho charakteru, vrátane vtipov odkazujúcich na sexuálne činy alebo sexuálnu orientáciu;
- nežiaduce dotyky alebo fyzický kontakt;
- nežiaduce sexuálne návrhy;
- rozoberanie sexuálnych vzťahov/príbehov/fantázií v práci, škole alebo na iných nevhodných miestach;
- odhaľovanie sa alebo vykonávanie sexuálnych aktov na sebe;
- nežiaduce sexuálne explicitné fotografie, e-maily alebo textové správy.
V situácii obťažovania vzniká zamestnávateľovi či škole povinnosť konať – ak promptne nezareaguje na sexuálne obťažovanie, inštitúcia môže byť braná na zodpovednosť za to, že obťažujúce konanie pretrváva. Problematické môže tiež byť, ak zamestnávateľ o tejto situácii nie je informovaný či nemá vytvorené interné postupy a smernice, ktoré situáciu sexuálneho obťažovania riešia. Aj keď nie sú svedkovia/svedkyne, organizácia by mala situáciu prešetriť a porozprávať sa s dotknutými ľuďmi. V niektorých prípadoch môže byť vyšetrovanie obťažovania založené výlučne na tom, že inštitúcia dôveruje tej alebo tomu, kto bol obťažovaný. Už vyše dekádu je na Slovensku zákaz sexuálneho obťažovania na pracovisku zahrnutý v tzv. antidiskriminačnom zákone (Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní). Podľa tohto zákona je sexuálne obťažovanie verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie. V medziach antidiskriminačného zákona je tak sexuálne obťažovanie považované za neférové a nerovné zaobchádzanie na pracovisku. Zákon tiež definuje tzv. neoprávnený postih, za ktorý môžeme označiť konanie vo firme, ktoré je pre sťažujúcu sa osobu nepriaznivé – môže ísť napríklad o situáciu, kedy sa sťažujúca osoba na pracovisku stretáva s odmietaním alebo s iným poškodzujúcim správaním (napr. preradenie alebo zníženie platu). Sexuálne obťažovanie je tak v slovenskom antidiskriminačnom zákone vnímané ako obťažovanie quid pro quo („niečo za niečo“) i ako vytváranie pracovného prostredia, v ktorom sa zamestnanci/zamestnankyne cítia zastrašované alebo ponižovaný
Viac o sexuálnom obťažovaní : Rozdiel medzi obťažovaním, útokom a zneužívaním . Sexuálne obťažovanie je široký pojem, ktorý zahŕňa mnoho druhov nechcenej verbálnej a fyzickej sexuálnej pozornosti. Sexuálne napadnutie sa týka sexuálneho kontaktu alebo správania, často fyzického, ku ktorému dochádza bez súhlasu obete. Sexuálne obťažovanie vo všeobecnosti porušuje základné ľudské práva – každý jedinec má právo pracovať alebo vzdelávať sa bez toho, aby bol obťažovaný. V mnohých prípadoch sexuálneho obťažovania ale nejde o trestný čin,
zatiaľ čo sexuálny útok sa zvyčajne vzťahuje na činy, ktoré trestné sú. Niektoré formy sexuálneho útok zahŕňajú: preniknutie do tela obete - znásilnenie, pokus o znásilnenie, nútenie obete vykonávať sexuálne akty, ako je orálny sex alebo preniknutie do tela páchateľa (penetrácia), maznanie alebo nechcené sexuálne dotyky a iné. Sexuálne nevhodné správanie (z angl. sexual misconduct) je pojem, ktorý sa neformálne používa na opis širokého spektra správania, ktoré môže alebo nemusí zahŕňať obťažovanie. Niektoré spoločnosti napríklad zakazujú sexuálne vzťahy medzi spolupracovníkmi alebo medzi zamestnancom a ich šéfom, aj keď je vzťah konsenzuálny.
Čo môžem robiť ako sexuálneho obťažovania?
Výraz zásah okoloidúcich (z angl. bystander intervention), ktorý opisuje taký zásah, ktorý má pomôcť, ak okoloidúci vidí niekoho, kto by mohol byť v nebezpečenstve alebo v riziku sexuálneho napadnutia. Zásah okoloidúcich môže byť tiež užitočnou stratégiou, ak ste svedkom
sexuálneho obťažovania. Nemusíte byť hrdinom, aby ste mali pozitívny vplyv na niečí život, a môžete zasiahnuť spôsobom, ktorý vyhovuje vašej úrovni pohodlia a je vhodný pre danú situáciu. Ak sa rozhodnete zakročiť, možno budete môcť dať obťažovanej osobe šancu dostať sa
na bezpečné miesto alebo opustiť situáciu. Nižšie sú uvedené niektoré kroky, ktoré môžete podniknúť, ak uvidíte, že je niekto sexuálne obťažovaný – nezabudnite mať vždy na pamäti svoju vlastnú bezpečnosť:
1. Odvráťte pozornosť:
Urobte, čo môžete, aby ste prerušili obťažovanie alebo odvrátili pozornosť tých, ktorí sa na obťažovaní podieľajú. Ale nezabudnite sa uistiť, že sa tým nevystavíte nebezpečenstvu.
2. Opýtajte sa priamo:
Porozprávajte sa priamo s osobou, ktorá je obťažovaná. Ak sú obťažovaní v práci alebo v škole, ponúknite im, že ich budete sprevádzať, kedykoľvek sa budú musieť s obťažovateľom stretnúť. Ak sa kolega/kolegyňa bojí ísť v noci sám/a k autu, ponúknite mu/jej, že pôjdete s ním/ ňou.
3. Obráťte sa na autoritu:
Najbezpečnejším spôsobom, ako zasiahnuť pre vás aj pre obťažovanú osobu, môže byť obrátenie sa na osobu autority. Môžete sa porozprávať s iným zamestnancom, ochrankárom, supervízorom, manažérom, barmanom - mali by byť ochotní zasiahnuť.
4. Zapojte ďalších:
Môže byť ťažké zasiahnuť sám, najmä ak sa obávate o svoju bezpečnosť alebo ak si myslíte, že si nedokážete pomôcť sami. Je dobrý nápad požiadať o pomoc iného okoloidúceho.
Aké sú niektoré účinky sexuálneho obťažovania?
Sexuálne obťažovanie môže spôsobiť, že niektorí preživší budú čeliť emocionálnym, fyzickým alebo duševným problémom. Niektoré z nich môžu zahŕňať:
Emocionálne účinky: hnev, strach, poníženie, hanba, vina, zrada, bezmocnosť a strata kontroly Účinky na duševné zdravie: úzkosť, depresia, panické záchvaty, PTSD, ťažkosti so sústredením sa, strata motivácie, zneužívanie návykových látok, samovražedné myšlienky
Fyzikálne účinky: zvýšená úroveň stresu, bolesti hlavy, únava, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy
Príklad z USA:
Národny prieskum o sexuálnom obťažovaní, Centrum pre rodovú rovnosť a zdravie, University of California San diego, 2019
Výsledky národný prieskumu o sexuálnom obťažovaní v USA z roku 2019 potvrdili (Kearl, Johns, & Raj, 2019 - link na štúdiu nižšie), že sexuálne obťažovanie a útoky sú v Spojených štátoch rozšíreným problémom, ktorý spôsobuje bolesť, obmedzuje životy ľudí a negatívne
ovplyvňuje komunitu a spoločnosť. Výsledky štúdie ukazujú, že väčšina žien a mnoho mužov zažilo jednu alebo viacero foriem obťažovania a napadnutia, zatiaľ čo porovnateľne menší podiel hovorí, že sa týchto činov niekedy dopustili. To môže naznačovať, že mnohí násilníci sú
recidivisti, ktorí zneužívajú viacero ľudí. Dôkazná situácia ukazuje, že takmer všetky prípady, kde je niekto obvinený zo sexuálneho obťažovania, sú založené na skutočnosti a väčšina respondentov verí tým, ktorí vznášajú veľké obvinenia.
Táto správa predstavuje výsledky celonárodneho reprezentatívneho prieskumu medzi 1182 ženami a 1037 mužmi vo veku 18 a viac rokov, ktorý sa uskutočnil online vo februári až marci 2019:
Celoštátne 81 % žien a 43 % mužov uviedlo, že počas svojho života zažili nejakú formu sexuálneho obťažovania a/alebo napadnutia.
● Viac ako tri zo štyroch žien (76 %) a jeden z troch mužov (35 %) zažili verbálne sexuálne
obťažovanie;
● Každá druhá žena (49 %) a takmer každý piaty muž (18 %) boli sexuálne dotknutí nevítaným
spôsobom;
● Štyri z 10 žien (40 %) a jeden z piatich mužov (21 %) zažili kybernetické sexuálne
obťažovanie;
● Viac ako jedna zo štyroch žien (27 %) a jeden z 10 mužov (11 %) boli fyzicky sledovaní;
● Jedna z troch žien (30 %) a približne jeden z 10 mužov (12 %) čelili nechcenému blikaniu
pohlavných orgánov;
● Takmer každá štvrtá žena (23 %) a jeden z 10 mužov (9 %) prežili sexuálne napadnutie.
Rasová diskriminácia
Nečestné zaobchádzanie so zamestnancom z dôvodu jeho rasy alebo akýchkoľvek súvisiacich vlastností je nezákonné. Zaobchádzanie nespravodlivo na základe farby pleti je rovnako nezákonné.
Náboženská diskriminácia
Zamestnávateľ nesmie zaobchádzať so zamestnancom nespravodlivo alebo nepriaznivo na základe jeho náboženského presvedčenia a praktík. Firmy, organizácie, úrady, atď by mali zabezpečiť primerané úpravy pre zamestnancov, ktorí potrebujú čas, priestor alebo iné vybavenie na dodržiavanie svojich duchovných praktík.
Diskriminácia v tehotenstve
Zamestnávateľ nesmie pri pohovore klásť otázky týkajúce sa tehotenstva uchádzačky o prácu. Zamestnávateľ by mal k tehotenstvu pristupovať rovnako, ako k riešeniu dočasných ochorení alebo iných dočasných stavov. Tehotná žena nesmie byť prepustená alebo inak diskriminovaná z dôvodu tehotenstva.
Diskriminácia na základe zdravotného postihnutia
Je nezákonné podnikať nepriaznivé opatrenia proti kvalifikovaným uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom na základe ich zdravotného znevýhodnenia. Zamestnávatelia nemôžu odmietnuť zamestnať kandidátov so zdravotným postihnutím, vyplatiť im nespravodlivú mzdu alebo odoprieť primerané ubytovanie osobe, ktorá je inak kvalifikovaná na výkon danej úlohy.
Diskriminácia na základe veku
Zákony o diskriminácii na základe veku bránia zamestnávateľom špecifikovať preferenciu veku v popisoch práce, stážach alebo iných firemných dokumentoch, ako sú kritériá postupu.
Diskriminácia na základe pohlavia alebo rodovej identity
Zamestnávateľ nesmie znevýhodňovať skupinu ľudí na základe pohlavia či rodovej identity, ani nesmie mať preferenciu pre konkrétne pohlavie či rodovú identitu v pracovnej ponuke alebo popise práce. Za rovnako vykonanú prácu by mala byť odovzdaná rovnaká mzda bez ohľadu na pohlavie či rodovú identitu. Analýzy ukazujú, že realita je v mnohých prípadoch iná.